V ľahostajnosti sme fakt dobrí. Špičkoví.

Autor: Timea Keresztenyiova | 2.2.2016 o 11:33 | Karma článku: 14,05 | Prečítané:  22523x

Nedávno som odviezla kamarátku na urgent. Bol to jej prvý slávnostný nástup na urgent v živote, vo veku 45 rokov. Skolila ju viróza, ktorá sa skomplikovala, vliekla sa len s vypätím všetkých síl.

Prešľapovali sme pred rôznymi okienkami, vystriedali štvoro dverí a tri budovy.

Kamarátka mlela z posledného, ľahla si na lavičku v čakárni a to zrejme zabralo; prijali nás na interné.

Infúzia tečie, vyšetrenia bežia.

Čakáme.

„Pôjdete na rentgen pľúc a potom na infekčné.“

A tak sme šli.

Na RTG čakáme, lebo jeden človek štítkuje tu, aj na stomatológii.

Konečne prichádza, pozrie sa na papiere, dlhočizne si vzdychne a povie: „No poďte.“

Kamarátka sa doplazí do kabínky, už len chvíľka, cvak a...

Čakáme.

Pretože k snímku musí lekár vyhotoviť popis.

Stále čakáme.

Nakoniec sa odvlečieme na infekčné.

Nečakáme, infekčné je ako zvláštna planéta, svet sám o sebe. Spustnutý.

Kamarátka vchádza do ordinácie, sedím na ľadovej chodbičke, tisnem sa k radiátoru, vietor tu skuvíňa a preháňa sa cez nedoliehajúce dvere a okná.

Keď vyjde, po lícach jej tečú slzy.

„Prečo plačeš?“- pýtam sa šokovane. Pokrúti hlavou.

„Prečo plače?“- pýtam sa lekárky, ktorá neodpovedá a pribuchne mi dvere ordinácie pred nosom.

Plakala z vyčerpania, z choroby, z nevrlých slov, z nedôstojných podmienok.

Skončila na JIS-ke.

Volali sme všelikomu, my, ktorí ju máme radi, aby mala dobrú izbu a dobrú starostlivosť a aj mala.

Lebo sme sa dovolali.

Teraz sedím doma, pozerám správy a vidím sestričku, ktorá už od zajtra nenastúpi do práce.

Správy pozerám málo, lebo mi je z nich na vracanie, alebo len úzko, ako kedy, niekedy aj kombinovane. Neorientujem sa celkom presne v zákonoch a číslach, nezahlbujem sa do politických debát, ale cítim, kedy je klamstvo očividne precízne, nemilosrdne účelové. Vidím vás, nenažraní chlapci, ktorí máte už toľko, že ste zabezpečili celú svoju rodinu do piateho kolena a furt to nie je dosť a je mi z vás na vracanie a úzko, tak na striedačku.

Štrajkujú sestry, štrajkujú učitelia, po pár dňoch to už ani nie je v headline-och, však načo, ale zato vy ste tam, chlapci zlatí, vy áno. V dobrých oblekoch a dvadsaťtisícových hodinkách, vysmiati, alebo ustarostení, rozčúlení, alebo vľúdni, podľa potreby. Svojej potreby. A časového úseku, zostávajúceho do volieb.

Táto sestrička má zhruba toľko rokov, ako ja, hovorí, ako sa jej vyhrážali a ako sa nenechá. V očiach sa jej mieša strach s odhodlaním. „Čo už nám iné zostáva?“- pýta sa na záver. Predstavujem si, kde sa teraz zamestná, čo na to jej rodina, z čoho bude žiť a akú silnú motiváciu musí mať, že do toho išla, napriek všetkému.

Z tejto konkrétnej nemocnice odchádza spolu s ňou skoro dvesto sestier, nevadí, chlapci v telke vraveli, že to pacienti nepocítia a život ide ďalej. Cha chá, jasné, že hej! So sestrami, či bez.

Vraveli aj, že sú to nevďačnice, spolu s učiteľmi, tými obzvlášť, dali si vyrobiť aj špeciálnu tabuľku, v ktorej to všetko narátali tak, aby to bolo jasné ako facka. Chcelo to kumšt a trochu kombinatoriky, ale podarilo sa, čísla sú to ohromujúce, ľud ich zlupol aj s navijakom a učičíkal sa späť do svojej všeobjímajúcej apatie a ľahostajnosti. V tej sme fakt dobrí. Špičkoví.

Môžu tu traktory padať z neba, môžu nám ukradnúť, sprivatizovať, uliať pred nosom pol republiky a hanebne sa pri tom chechtať, vyhovárať, zatĺkať a my neochvejne podržíme hlavy sklonené, chrbáty zhrbené.

Je tu šokujúce nepatričné ticho.

Občas sú súvislosti nejasné a tenučké ako vlások, poprepletané do zvláštnych kombinácií. Práve dlhodobá ožobráčenosť týchto dvoch rezortov je tým vláskom, pretože mizéria vždy ústi do úpadku, dezilúzie, korupcie. A keď sa dobre hlboko zakorení, chaos a letargia zomelú všetko, aj dobrého učiteľa s poctivým lekárom a šikovnou sestričkou.

Títo ľudia neštrajkujú len pre svoje platy, štrajkujú pre všetky tie neviditeľné súvislosti, s nasadením svojho rodinného rozpočtu, existenčného komfortu a pokojného spánku.

Štrajkujú aj pre nás.

A my čo?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?